#16: Rok s čajom v ruke

Presne pred rokom som si založila tento blog. Mala som strašnú túžbu niečo tvoriť, písať zo srdca o všetkom, čo ma zaujíma, mať svoj kúsok internetu.

Mala som veľké oči a trojmesačné bábätko, čo je sama o sebe zabijacká kombinácia.

Expectation vs. reality

Budem si písať články "o čom chcem kedy chcem". Budem robiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi, ukážem vám, čo ma baví, čo som kde objavila. Založím si instagram len ako takú malú reklamu na blog, upútavku k článkom.

V skutočnosti som sa stala otrokom instagramu. Nikdy som žiadny nemala, nevedela som, čo je reel. (ani ako sa to vyslovuje 🙈) . A zrazu to bol stále len algoritmus sem, algoritmus tam, všetko som konzultovala s chatom gpt, ktorý mi radil postovať pravidelne vtedy a vtedy. Bolo toho na mňa veľa, starať sa o Bubíka a venovať toľko času nejakému divnému instagramu. A vždy mi len ostalo smutno, lebo čísla sa nehýbali.

A čo sa týka mojich super "novinárskych" textov, z ktorých mali všetci padnúť na zadok, napísala som viacerým zaujímavým olomouckým firmám a tvorcom, že obdivujem ich alebo ich produkty a rada by som o nich napísala úprimný článok. Nikto mi ani len neodpísal. A opäť mi ostalo smutno, lebo som mala toľko nápadov a nemohla som žiaden z nich realizovať.

Nechcela som dopadnúť tak, že ma tvorba prestane napĺňať, tak som skončila s honbou za algoritmom a prestala som písať.

A pritom mi jedno dievča napísalo, že má môj blog rado. Že si moje články číta pri šálke kávy a že sa vždy teší, čo pripravím. A jedno iné dievča mi povedalo, že má rado moje videá na instagrame, že sa jej páči, ako vystupujem a že som veľmi prirodzená.

Ale ja som sa stále snažila nejak...preraziť...alebo ani neviem, ako to povedať a zabudla som, že som to chcela robiť pre radosť. A že aj keď sú to len dve dievčatá, ktorým zlepším deň, aj tak to za to stojí.

Za ten rok som si uvedomila, že ma naozaj baví písať, rozmýšľať s prstami nad klávesnicou, editovať svoje myšlienky. Veselo aj smutne, poeticky aj faktograficky, ako domasedka aj ako cestovateľka.

Na instagrame som si nakoniec našla svoj knižný kútik a vytvorila profil @citkocinka, ktorý ma naozaj napĺňa a je doplnkom toho dôležitejšieho offline sveta knižných klubov a akcií v Olomouci, ktoré chystám a na ktoré SA chystám v rámci iniciatívy #olomoucknizne. Verím, že sa tam s niekým z vás uvidím. Všetko nájdete tu.

A nové články S čajom v ruke budú na substacku ako newsletter Čajové zápisky. Také mojské, bláznivá všehochuť a uvidíme, kam ma to zavedie.

Jaj, a píšem knihu! Ale o tom niekedy nabudúce... 🌿

Vaša S.

Ďakujem, že čítate!