#4: Čaro jedného jesenného popoludnia

Minulú nedeľu sme sa s manželom a Bubíkom boli prejsť do mesta. Išli sme pešo, cez park. Michal skočil do CrossCafe po pitie, ja som si dala Strawberry matchu, manžel mal Pumpkin Spice Iced Latte.  Bolo ešte teplo, ale už nie horúco, mohla som si dať ľadový nápoj a mať slnečné okuliare, ale zároveň aj rifľovú bundu. Mám rada počasie na rifľovú bundu.

Prešli sme sa centrom. Ľudia mali zmrzlinu, ale jeseň už bolo cítiť. Slnko žiarilo nízkymi popoludňajšími lúčmi – jesenne. A mesto žilo. Mám rada, keď na jeseň mesto ožije. Človek by si myslel, že to žije v lete, ale nie, v lete sa mesto vyprázdni . Rozmýšľali sme, čím to je, kde sú všetci? V takej horúčave asi nikto nevystrčí nos z domu, sú na dovolenke alebo na kúpalisku. Ale minulý týždeň to bolo iné. Všade bolo rušno, ľudia si rozkladali deky, botanická záhrada bola plná kočíkov, na drevených ležadlách sa ľudia rozprávali, hrali, oddychovali alebo si osamote čítali pod stromom, rozvaľovali sa, randili, deti sa učili chodiť, cupitali naokolo a padali, z minigolfu bolo počuť vzrušené rozhovory, pri trampolíne sa naháňalo osemročné osadenstvo narodeninovej oslavy vrátane na čele s oslávenkyňou v tylovej sukničke. Po letnom útlme akoby sme sa ja aj mesto znova nadýchli. 

Cítila som takú prostú čistú radosť zo života, Slnko svietilo, ľad v pohári sa topil, sŕkala som ho slamkou, vial vietor, cítila som sa nadšene, cítila som, že tam patrím, že som súčasťou toho všetkého, cítila som ľudské teplo, lásku. Usmievala som sa na manžela a všetko do seba zapadalo a bolo, ako má byť.

Ďakujem všetkým, ktorí tam boli a boli súčasťou môjho zážitku. 🌿

Prajem Vám krásnu jeseň. 🍂

Vaša S.